História

Súčasná podoba Halmiho dvora, čo by  mestského paláca, je výsledkom dlhodobo sa pretvárajúceho dizajnu jednotlivých architektonických štýlov v priebehu niekoľkých storočí. Je pravdepodobné, že najstaršia časť mestského paláca – dvojpriestorový kamenný objekt vznikol v 14. storočí v hĺbke približne 12 metrov od dnešnej uličnej čiary Hlavnej ulice. V 15. storočí Halmiho dvor dostavali po súčasnú uličnú čiaru a koncom storočia došlo k zlúčeniu dvoch stredovekých domov.

Podľa archívnych záznamov z roku 1480 bol vlastníkom spojeného domu s prejazdom Matej Grtler. V priebehu 17. storočia boli na objekte predĺžené dvorové krídla. Následne, v 18. storočí, vzniká päťkrídlový mestský palác spojením pôvodného dvojdomu s dvoma ďalšími sredovekými objektmi na Zvonárskej ulici. V roku 1725 sa objekt zapisuje ako Domus sen kasarna D. Officialium s rozlohou 1111 metrov štvorcových.

 

 

Už v roku 1760 sa objekt uvádza ako Szuhaiovský mestský dom. V 19. storočí prešiel Halmiho dvor do vlastníctva šľachtica Františka Lehoczkého, ktorý v roku 1825 dal objekt prestavať do klasickej podoby. Táto prestavba je na dome doteraz najvýraznejšia. Dodnes sa takisto zachovalo veľké množstvo originálnych slohových prvkov. V klenáku portálu východného uličného krídla zo Zvonárskej ulice sa napríklad zachovalo datovanie MDCCCXXV.

Podľa historických mestských máp z rokov 1844 a 1856 stáli na predmetnom mieste dva samostatné objekty. V roku 1988 bol objekt využívaný ako kancelárie uhoľných skladov.

O Halmiho dvore sa hovorí, že so sebou nosí kreatívneho ducha. Pôsobili tu umelci, maliari, remeselníci a podobne. Medzi jedného z najvýznamnejších patril maliar Eugen Kron, ktorý svojimi maľbami Košíc očaril mnohých ľudí.